Umelá inteligencia a ESG ako top investičné priority

Geopolitika a politická neistota sú vnímané ako najväčšie riziká pre rast firiem, vyplýva to z prieskumu KPMG 2023 CEO Outlook, ktorého sa zúčastnilo 1 300 generálnych riaditeľov veľkých svetových firiem. V minuloročnom prieskume sa tieto riziká nedostali ani do prvej päťky.

Zatiaľ čo dôvera v globálne ekonomické vyhliadky na najbližšie tri roky zostáva od minuloročného prieskumu v podstate nezmenená (73 % v porovnaní s minuloročnými 71 %), v názoroch generálnych riaditeľov na to, čo predstavuje riziko pre ich podnikanie, došlo k výraznému posunu.

Viac ako tri štvrtiny generálnych riaditeľov (77 %) tvrdia, že zvyšovanie úrokových sadzieb a sprísňovanie menovej politiky by mohli predstavovať riziko alebo predĺžiť hrozbu globálnej recesie. Kým začiatkom roku 2020 malo až 85 % riaditeľov pozitívne vyhliadky čo sa týka rastu ich firmy, tento rok ich počet klesol na 77 %. Lídri sa obávajú najmä dopadov zvyšujúcich sa životných nákladov.

Generálni riaditelia čoraz viac zvažujú návrat k spôsobu práce spred pandémie, teda dennú dochádzku do kancelárií. A to aj napriek tomu, že si hybridný model práce získal v posledných rokoch mnoho priaznivcov, a to najmä medzi mladšou generáciou zamestnancov, a mal prevažne pozitívny vplyv aj na produktivitu práce.

Väčšina opýtaných (64 percent) predpovedá úplný návrat k práci v kancelárii v priebehu nasledujúcich troch rokov. Až 87 percent lídrov sa v prieskume vyjadrilo, že zvažujú podmieniť finančné odmeny a možnosti povýšenia dochádzaním do kancelárie. 

Plnenie cieľov ESG, teda v oblasti environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov sa stáva neoddeliteľnou súčasťou dlhodobej stratégie firiem. Potvrdzuje to 69 % generálnych riaditeľov, ktorí zakotvili ESG do svojho podnikania kvôli predpokladanej výnosnosti.

Lídri sa však domnievajú, že od návratnosti investícií do ESG ich delí ešte niekoľko rokov. Takmer štvrtina opýtaných očakáva, že ESG bude mať v najbližších rokoch najväčší vplyv na ich vzťahy so zákazníkmi, reputáciu značky a stratégiu fúzií a akvizícií. Napriek tomu, až 68 % opýtaných tvrdí, že ich firma zatiaľ nespravila v tejto oblasti pokrok, ktorý by bol v očiach partnerov a investorov postačujúci.

Respondenti sa vyjadrili, že sa čoraz viac cítia pod tlakom verejnosti, pričom 64 percent z nich je presvedčených, že vzhľadom na nízku dôveru spoločnosti v niektoré inštitúcie verejnosť očakáva, že túto medzeru v riešení celospoločenských problémov vyplnia zodpovedné podniky.

„Evidujeme aj obavy firiem spojené so zvýšenými nákladmi kvôli povinnosti zverejňovať informácie o udržateľnosti. Je však nutné si uvedomiť, že ESG sa stáva pre firmy existenčne dôležitým hľadiskom. Namiesto krátkodobého pohľadu je preto dôležité sa pozerať na udržateľné stratégie ako na investíciu do budúcnosti,“ dodáva Michal Maxim. 

Zo zistení vyplýva, že generálni riaditelia naďalej intenzívne investujú do generatívnej umelej inteligencie, aby získali konkurenčnú výhodu. Tieto investície považujú za prioritné v strednodobom horizonte.

Až sedemdesiat percent generálnych riaditeľov potvrdilo, že pracujú na zavádzaní, alebo už zaviedli generatívnu umelú inteligenciu, pričom väčšina (52 %) očakáva návratnosť svojich investícií do troch až piatich rokov.

Lídri si však uvedomujú riziká spojené s generatívnou umelou inteligenciu a ako svoju najväčšiu obavu uvádzajú etické nejasnosti. Ako ďalšie najväčšie výzvy označujú vysoké náklady na implementáciu, nedostatočnú reguláciu či technické možnosti.

Otázkou naďalej zostáva, aký bude vplyv umelej inteligencie na kybernetickú bezpečnosť. Hoci umelá inteligencia môže pomôcť pri odhaľovaní kybernetických útokov, 82 % respondentov sa domnieva, že by mohla priniesť aj nové bezpečnostné riziká. Pritom viac ako štvrtina (27 %) generálnych riaditeľov tvrdí, že ich firma stále nie je dostatočne pripravená na prípadný kybernetický útok.