SICAV ako nástroj kolektívneho investovania

SICAV (akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním) predstavuje v zmysle slovenskej právnej úpravy špecifický typ investičného fondu, ktorý je bežný v niektorých európskych krajinách, najmä v Luxembursku a vo Francúzsku. Má právnu formu akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním.

Kontaktujte nás
pre viac informácií

SICAV predstavuje kombináciu obchodnej spoločnosti a fondu ako produktu kolektívneho investovania. Na rozdiel od klasických fondov, ktoré sú súborom majetku spravovaným správcovskou spoločnosťou, SICAV je právnickou osobou, t.j. má vlastnú právnu subjektivitu.

Základné imanie SICAV (počet emitovaných akcií) je premenné a môže rásť alebo klesať v závislosti od toho, koľko investorov nakupuje alebo predáva svoje akcie vo fonde.

Od klasickej akciovej spoločnosti sa SICAV odlišuje najmä v spôsobe vytvárania, zvyšovania a znižovania kapitálu. SICAV emituje akcie, ktoré nemajú určenú hodnotu. Od klasickej akciovej spoločnosti sa právna úprava SICAV odlišuje v častiach základného imania, fúzií a rozdelení a zmene právnej formy. Minimálna výška základného imania SICAV je 125 000 EUR.

Podľa slovenského zákona o kolektívnom investovaní je SICAV oprávnený vytvárať podfondy, ktoré môžu mať odlišný investičný zámer a to navyše bez toho, aby otvoreniu týchto podfondov predchádzalo zdĺhavé administratívne konanie. Podfondy môžu byť zamerané na odlišné aktívum ako hlavný fond, respektíve mať vytvorenú odlišnú investičnú stratégiu.

Výhody českej právnej úpravy SICAV

V Českej republike upravuje SICAV zákon č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích). Samotná právna úprava je oproti tej slovenskej mierne odlišná a javí sa aj výhodnejšia, čo potvrdzuje aj niekoľkonásobne vyšší počet existujúcich fondov oproti Slovensku.

Česká právna úprava umožňuje väčšiu flexibilitu usporiadania vnútornej správy SICAV. Jedným z príkladov je možnosť obmedzenia hlasovacích práv investorov len na nevyhnutné otázky a dlhodobú stabilizáciu smerovania investičnej politiky (umožňuje sa tzv. hlasovanie „nohami“, kedy investori môžu svoje akcie odpredať fondu, no na zmenu investičnej politiky nie je potrebná zmena stanov). Prístup zvolený v Českej republike nie je naprieč členskými štátmi Európskej únie neobvyklý a ako uvádza ESMA (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), tak v niektorých štátoch je vylúčená emisia rôznych tried akcií, zatiaľ čo v iných to možné je s väčšou či menšou mierou flexibility.

Zakladanie európskych investičných fondov v Luxembursku

V rámci Európy sa najviac SICAV zakladá v Luxembursku. Popularite tejto destinácie napomáha stabilita politického a právneho systému, dlhoročné skúsenosti so správou, priaznivá regulácia odvetvia, zjednodušené zdaňovanie a vysoká koncentrácia odborníkov z finančného sektora s vysokou mierou internacionalizácie.

Na druhej strane, vyšetrovanie organizácie Anti-Corruption Data Collective odhalilo, že 80 % investičných fondov so sídlom v Luxembursku vôbec neuvádza skutočných vlastníkov. Niektoré z nich tiež predložili inštitúciám protichodné informácie. Napriek tomu, že Luxembursko podniká kroky na to, aby si posvietilo na vlastníctvo obchodných spoločností, v prípade investičných fondov zatiaľ absentuje transparentnosť ohľadom skutočných koncových investorov a zdrojov ich prostriedkov.

Zatiaľ čo v Luxembursku je zriadených vyše 4 200 takýchto fondov, na Slovensku je k dnešnému dňu aktívnych len 13 SICAV. Výrazne lepšie je na tom aj Česká republika, v ktorej Česká národná banka eviduje viac ako 270 takýchto fondov.