Najčastejšie prípady porušenia práv spotrebiteľa bankami a poisťovňami

Autori článku

Cyril Hric
Senior manager, Legal

V Správe NBS uvádza, že cieľom jej dohľadu je ochrana spotrebiteľov pred nepoctivým konaním veriteľov v oblasti vymáhania pohľadávok z úverov, avšak vždy pri rešpektovaní práva veriteľa na to, aby mu dlžník splatil dlh.

Pre poctivé a spravodlivé zaobchádzanie so spotrebiteľmi pri uplatňovaní práva veriteľa na splatenie dlhu pri mimosúdnom vymáhaní dlhov považuje NBS za kľúčové tieto práva a právom chránené záujmy spotrebiteľa:

• Právo na pravdivé informácie
  Ako sa uvádza v Správe, základnou informáciou pre spotrebiteľa pri splácaní dlhu je jeho výška. Z tohto dôvodu, v akejkoľvek komunikácií veriteľa o dlhu musí byť jeho výška uvedená pravdivo.
  
  
• Ochrana pred nespravodlivými sankciami za omeškanie s plnením dlhu
  Podľa Správy, veriteľ nesmie uplatňovať poplatky za upomienky a iné sankcie, ktoré sú neprimerané výške dlhu, ak je spotrebiteľ so splácaním dlhu v omeškaní.
  
  
• Právo na slobodné rozhodnutie
  Zo Správy vyplýva, že NBS posúdila kontaktovanie spotrebiteľa, či už telefonicky alebo zasielaním krátkych textových správy v neodôvodnenom  množstve a rozsahu, ako agresívnu obchodnú praktiku, ktorej vykonávanie považuje za neprípustné.
  
  NBS vyhodnotila ako agresívnu obchodnú praktiku tiež zasielanie „predvolania“ zo strany veriteľa. Ako uvádza Správa, slovo predvolanie podľa jeho všeobecne zaužívaného  významu  ako   úradnej   výzvy,  môže vyvolať v spotrebiteľovi nepravdivý dojem, že odosielateľ disponuje mocou ako orgány verejnej moci, v dôsledku čoho by mal spotrebiteľ povinnosť sa dostaviť k odosielateľovi.
  
  
• Právo spotrebiteľa podať podnet
  Ústava Slovenskej republiky výslovne garantuje právo obrátiť sa s podnetom na orgány verejnej moci. Cenným zdrojom informácií o správaní sa dohliadaných subjektov sú tiež podnety spotrebiteľov. NBS posúdila konanie  veriteľa,  ktorým zabraňoval spotrebiteľovi   obrátiť sa s podnetom na príslušné orgány, ako upieranie práv na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly.

Pravdivosť výšky dlhu závisí aj od správne určenej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) v zmluve o úvere. Dôležité je zdôrazniť, že ak nie je RPMN uvedená v zmluve správne, spotrebiteľ nemusí zaplatiť úroky ani poplatky spojené s dlhom. Veriteľ, ktorý napriek tomu vymáha a komunikuje so spotrebiteľom o výške dlhu, ktorý v sebe zahŕňa nesprávne určenú RPMN, poskytuje spotrebiteľovi nepravdivú informáciu. Takéto konanie veriteľa bolo zo strany NBS vyhodnotené ako klamlivá obchodná praktika. Cieľom RPMN je vyjadriť reálnu cenu spotrebiteľského úveru, a preto je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti ponúkaných úverov. RMPN v sebe zahŕňa, okrem úrokovej miery, aj poplatky súvisiace s úverom (napr. poplatok za vybavenie úveru, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku).

Úver sa považuje za bezúročný a bezodplatný, ak je RPMN vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a takto je spotrebiteľovi RPMN oznámená pri poskytnutí úveru zo strany banky alebo nebankového veriteľa. Účelom tejto regulácie je, aby spotrebitelia neboli klamaní, že majú lacnejší úver, ako je to v skutočnosti. Ako NBS uvádza v Správe, toto pravidlo potom vedie na jednej strane k očakávanej obozretnosti zo strany slušných poskytovateľov úverov, aby RPMN vypočítali správne, a na druhej strane k záujmu spotrebiteľov overiť si, či neboli pri RPMN oklamaní. Ak sa tieto strany stretnú pred súdom pri spore o zaplatenie pohľadávky z úveru, tak je základným záujmom súdu overiť správnosť výpočtu RPMN.

Univerzálna kalkulačka na stanovenie správnej hodnoty RPMN je dostupná na nasledovnej adrese: https://rpmn.nbs.sk.

NBS sa zamerala na posúdenie zrozumiteľnosti a prehľadnosti predzmluvných informácii, zmluvy a poistných podmienok pri investičných životných poisteniach ponúkaných na Slovensku. V oblasti ochrany spotrebiteľa sa táto oblasť nazýva požiadavky na transparentnosť. Základným predpokladom prijateľnosti zmluvných dojednaní je transparentnosť. Investičné životné poistenia sú zložité a komplexné finančné zmluvy, ktoré obsahujú poistnú aj investičnú zložku. Preto sa podľa Správy NBS pri dohľade zaujímala o rozsah a kvalitu informácií o povahe poskytovaných služieb a poplatkoch, ktoré sú spotrebiteľovi účtované v tejto súvislosti.

Európsky orgán dohľadu pre poisťovníctvo a osobné dôchodky (ďalej len „EIOPA“) vykonal prieskum investičného životného poistenia naprieč Európou a zaoberal sa témou jeho transparentnosti. Podľa Správy EIOPA zistila, že náklady s ním spojené sú vo viacerých európskych štátoch značne vysoké, a v konečnom dôsledku potom prinášajú nízku návratnosť investícií klientom. A to napriek tomu, že produkty investičného životného poistenia poskytujú klientom dôležité výhody. V Správe je uvedené, že niektoré produkty sú vytvorené príliš zložito na to, aby bol klient schopný pochopiť a zvážiť pomer ceny a kvality ponúkaného produktu. Správa ďalej uvádza, že spotrebiteľom nie sú vždy poskytované úplné informácie o účtovaných poplatkoch. Poplatková štruktúra produktu bola často veľmi zložitá a neprehľadná. V niektorých prípadoch boli účtované poplatky, ktoré zo zmluvy ani zo sadzobníka poplatkov vôbec nevyplývali. Bežnou praxou tiež bolo, že poisťovne dostávali odmenu od investičných spoločností, ktorých fondy ponúkajú v rámci svojich investičných životných poistení. Spotrebiteľov o tejto odmene však poisťovne neinformujú, ani im ju zväčša vôbec nerefundujú.