Štúdia s názvom “Ako vyzerá typický podvodník?” analyzuje charakteristiky podvodného konania na základe 348 skutočných prípadov, ktoré KPMG vyšetrovala v 69 krajinách.
Jimmy Helm, ktorý v KPMG vedie forenzné vyšetrovania v strednej a východnej Európe, uviedol: “Nárast zapojenia vyššieho manažmentu do podvodného konania je budíčkom pre všetky spoločnosti. Vplyvy hospodárskej recesie v súčinnosti s tlakom na dosahovanie cieľov môže spôsobovať nadmerný nápor na manažment vedúci k manipulácii finančných výsledkov."
Globálny prieskum ukázal, že "typický" podvodník je muž vo veku od 36 do 45 rokov, ktorý pracuje v oblasti financií alebo zastáva rolu súvisiacu s financiami, pracuje v spoločnosti viac ako 10 rokov a je členom vyššieho manažmentu. Tieto osoby majú často lepšiu možnosť obísť kontrolné mechanizmy a mohli si už získať pomerne vysokú osobnú dôveru. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa dopustili sprenevery a podvodov pri obstarávaní.
Viliam Kačeriak, manažér oddelenia forenzných služieb poznamenáva: “na Slovensku typický podvodník zvyčajne pracuje v oblasti obstarávania alebo predaja. Finančná pozícia tu často plní úlohu "dohľadu" nad týmito funkciami. Okrem toho sme zaznamenali, že v rámci regiónu strednej a východnej Európy bolo približne 89 percent vyšetrovaných osôb zamestnaných v spoločnosti dlhšie ako 3 roky (pričom viac ako polovica bola zamestnaná dlhšie ako 6 rokov) a 52 percent podvodov prebiehalo po dobu dlhšiu ako 3 roky do ich odhalenia.“
Globálny prieskum naznačuje, že v 61 percentách prípadov podvodník konal v spolupráci s treťou osobou - internou alebo externou. Spoločnosti z regiónu strednej a východnej Európy nasledujú tento trend so 63 percentami prípadov. Takýto charakter potvrdzuje aj prieskum významných zverejnených prípadov, ktoré viedli k odsúdeniu páchateľov na Slovensku, ktorý ukazuje, že vo viac ako 50 percentách týchto prípadov existovala spolupráca s treťou osobou.
Prieskum KPMG taktiež ukázal, že spoločnosti ignorujú varovné signály, ako napríklad skutočnosť, že zamestnanec si len zriedka berie dovolenku alebo že jeho životný štýl nezodpovedá jeho príjmom. Iba v 6 percentách prípadov podvodného konania zahrnutých to štúdie z roku 2011 boli zaznamenané varovné signály, ktorými sa spoločnosti zaoberali. Ide o výrazný prepad v porovnaní s 24 percentami v roku 2007 O niečo priaznivejšia je situácia v strednej a východnej Európe, kde spoločnosti konali na základe varovných signálov v 11 percentách prípadov. Avšak v 43 percentách prípadov spoločnosti v strednej a východnej Európy ostali varovné signály bez odozvy, čo je pod úrovňou globálneho priemeru 56 percent a v súlade s priemerom 45 percent z roku 2007.
Ľubica Martauzová, manažérka oddelenia forenzných služieb KPMG, podotýka: “Je prekvapujúce, že spoločnosti naďalej ignorujú varovné príznaky, a to najmä vzhľadom na hospodársku recesiu. Určitú úlohu pri tomto posune mohli zohrať aktivity zamerané na znižovanie nákladov v súvislosti s krízou. Tento prístup sa však môže ukázať ako zradný. V období oslabenej ochrany vidí podvodník príležitosť, z ktorej môže vyťažiť. Zdá sa, že potreba byť ostražitým nikdy nebola dôležitejšia ako práve teraz. ”
V 46 percentách prípadov vyšetrovaných v rámci strednej a východnej Európy neexistovali žiadne varovné signály. To zodpovedá globálnemu priemeru 44 percent. Viliam Kačeriak uvádza: “V 78 percentách prípadov skúmaných v rámci strednej a východnej Európy sa ukázalo, že pri páchaní podvodov boli zneužité slabé kontrolné mechanizmy. Táto skutočnosť, spolu so zistením, že viac ako polovica podvodov vyšetrovaných v strednej a východnej Európe prebiehala viac ako 3 roky pred ich odhalením, naznačuje, že kontrolné mechanizmy sú buď neadekvátne alebo neboli prehodnotené a aktualizované tak, aby adresovali nové hrozby. Táto skutočnosť poukazuje na potrebu pravidelného vyhodnocovania rizika podvodov ako súčasti celkovej stratégie hodnotenia operačných rizík.“
Globálny priemer naznačuje, že k zverejneniu došlo iba u 23 percent odhalených podvodov, pričom 46 percent bolo komunikovaných interne. V strednej a východnej Európe bolo interne komunikovaných 30 percent prípadov podvodov, pričom iba 11 percent bolo zverejnených - menej prípadov bolo ohlásených len v Indii. K úplnému oznámeniu podvodov príslušným orgánom došlo len v 2 percentách prípadov v strednej a východnej Európe, v porovnaní s globálnym priemerom 13 percent.
V strednej a východnej Európe bolo najčastejším postihom za podvod disciplinárne konanie. Takýto krok bol vykonaný v 33 percentách prípadov, pričom k rezignácii/dobrovoľnému odchodu došlo v 24 percentách prípadov. K právnym krokom len v 17 percentách prípadov a občiansko-právne konanie sa uskutočnilo v 2 percentách prípadov.
Jimmy Helm uviedol:
“Tieto zistenia naznačujú, že spoločnosti nevyužívajú príležitosť vyťažiť a poučiť sa z minulosti, respektíve vštepovať firemnú kultúru nulovej tolerancie podvodov. Efektívna komunikácia prípadu podvodného konania poskytuje manažmentu príležitosť vyslať organizácii a jej obchodným partnerom jasný signál, že podvody nebude tolerovať. Ďalším dôsledkom nekonania voči páchateľovi je skutočnosť, že podvodník má možnosť bez toho, by bola porušená jeho reputácia, presunúť sa do inej, nič netušiacej spoločnosti.“
Ľubica Martauzová uzatvára:
“Nikdy nebolo pre spoločnosti na Slovensku dôležitejšie mať robustné kontrolné prostredie. Zavedením opatrení zameraných na prevenciu podvodného konania alebo ich skoré odhalenie môžu firmy limitovať príležitosti , ktoré vytvárajú pre potenciálnych podvodníkov. Napriek tomu, že mnoho podvodníkov využíva sofistikovanejšie techniky na páchanie podvodov a zakrytie stôp, samotný podvod je často veľmi jednoduchý.
Výzvou zostáva ako prekuknúť "bežné" prestrojenie podvodníka, zlepšiť prevenciu podvodného konania a jeho odhaľovanie a častejšie a rýchlejšie reagovať na varovné signály.”