Existujú tri široké kategórie hospodárskej kriminality, ktorým čelia firmy v Európe a to korupcia, krádež hotovosti a podvodné finančné výkazníctvo. Slovenské firmy uvádzajú výrazne nižšiu mieru jednotlivých typov hospodárskej kriminality ako je tomu v priemere za Európu. V tomto článku Viliam Kačeriak z KPMG Forensic sa zaoberá tým, prečo slovenské firmy udávajú nižší počet týchto prípadov ako je európsky priemer, uvádza príklady, aké typy podvodov slovenské firmy možno nevedia spoľahlivo odhaľovať. Okrem toho vysvetľuje ako je možné podvod brať ako náklad a ukazuje niektoré spôsoby, ako zaplátať diery vo firemnej peňaženke.
Podľa Asociácie certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (ACFE) straty firiem z hospodárskej kriminality dosahovali v USA v roku 2008 okolo 7% tržieb, čo v prepočte k HDP predstavovalo 994 mld. USD. ACFE uvádza, že okolo 30% všetkých padnutých firiem má na svedomí kriminalita bielych golierov. Nedávne správy, že FBI vyšetruje bývalých manažérov AIG, Lehman Brothers a ďalších firiem z tohto pohľadu nie sú až tak prekvapujúce.
Podľa štatistík OSN, má miera ekonomickej kriminality tendenciu narastať s modernizáciou spoločnosti. Narastá podiel kriminality „bielych golierov“, teda sofistikovanejších trestných činov a klesá počet závažných násilných trestných činov.
S rastom slovenskej ekonomiky by teda aj firmy na Slovensku mali zvýšiť pozornosť na možný posun v podstate kriminality.
Platí paradox, že čím viac kontrolných mechanizmov je implementovaných, tým vyššia je miera odhalených podvodov. Preto v krajinách s prepracovanejšími nástrojmi boja proti podvodom bola miera hospodárskej kriminality vyššia.
Okrem kvalitnej legislatívy, ktorá umožňuje stíhanie zločincov, závisí miera odhaľovania hospodárskej kriminality významne aj od firemnej kultúry a od opatrení prijatých manažmentom. Podľa ACFE firmy, ktoré zaviedli mechanizmy pre dôverné informovanie majiteľov o trestnej činnosti vo firme, dnes vykazujú vyššiu mieru počtu podvodov, ale ich priemerné straty boli nižšie.
ACFE uvádza, že niektoré ďalšie kontrolné mechanizmy majú merateľný dopad. Organizácie, ktoré prijali mechanizmy na dôverné ohlasovanie podvodov mali o 60% nižšiu stratu (medián). Vo finančnom vyjadrení to bolo 100 tis. USD oproti 250 tis. USD.
Ešte vyššia redukcia strát z podvodov bola zistená v organizáciách, ktoré zaviedli neohlásené audity a povinnú dovolenku alebo rotáciu zamestnancov.
Existuje teda významná možnosť, že aj slovenské firmy sa stanú cieľom hospodárskej kriminality spolu s rastom ekonomiky, ale zároveň môžu zaviesť procedúry na je zvládnutie. Vo praxi však existuje nerovnováha medzi vysokým rizikom podvodov, vysokým potenciálom na boj proti nim a nízkou mierou opatrení firiem.
Môže to byť z dvoch dôvodov:
- prvým je rozšírený názor, že stále sa meniace riziká súvisiace s hospodárskou kriminalitou neumožňujú implementáciu efektívnej stratégie na ich riešenie a
- druhým je zložitosť merania účinnosti prijatých opatrení.
Slovenské podniky len zriedkavo implementujú dôverné linky na ohlasovanie podvodov napriek skutočnosti, že tip býva najčastejším spôsobom odhalenia. Už však nie je ďalej akceptovateľné odhaliť podvod len náhodným chodením okolo neho. Medzinárodná prax jasne ukazuje, že je potrebné prijať interné smernice, stratégie a štruktúry na identifikáciu nezrovnalostí, ktoré spustia alarm v organizácii.
Našťastie v čoraz väčšej miere vidíme firmy, ktoré pristupujú k hospodárskej kriminalite ako k nákladovej položke, ktorú môžu mať pod kontrolou. Tabuľka 1 ukazuje prvky komplexného programu na prevenciu, odhaľovanie a riešenie hospodárskej kriminality.
Niektoré prvky tohto programu sú vysvetlené v tomto článku. Podrobne sú popísané v štúdii KPMG –Fraud Risk Management, Vytvorenie stratégie pre prevenciu.
Ak firma nemá predstavu o miere hospodárskej kriminality, ktorej čelí, potom existujú dôkazy, že miera nelegitímnych výdavkov v priemere v organizácii je okolo 7% celkových výdavkov. Tento údaj jej môže pomôcť pri rozhodovaní o miere investícií do opatrení proti hospodárskej kriminalite. Odhaduje sa, že komplexný program na zníženie podvodov môže usporiť okolo 50% nelegitímnych výdavkov. Znamená to, že potenciálna ročná úspora pre podnik je okolo 2,5% celkových ročných nákladov.
Podľa našej skúsenosti, niektoré spoločnosti odhadovali návratnosť nákladov na implementáciu opatrení proti podvodom do jedného roka. Ak podniky začnú rozmýšľať v tomto kontexte, tak prínosy opatrení proti hospodárskej kriminalite sa môžu ešte lepšie preukázať, ak organizácia vedie evidenciu o všetkých nákladoch spojených s podvodmi. Niektoré nefinančné dopady kriminality, ako napr. čas venovaný manažmentom, dopad na reputáciu firmy a morálku zamestnancov, negatívna publicita ap., nie je možné spoľahlivo odmerať, ale tieto náklady je potrebné vziať do úvahy.
Podstata prevencie a odhaľovania hospodárskej kriminality závisí na type kriminality. Podľa prieskumu KPMG Profil podvodníka 2007 tromi najčastejšími typmi podvodov v Európe sú:
• korupcia, ktorá predstavuje 23% všetkých podvodov,
• krádež hotovosti, ktorá bola označená v 22% prípadov prieskumu KPMG a
• podvodné finančné výkazníctvo, ktoré bolo s 20% tretím najčastejším typom podvodu.
Pozrime sa na tieto tri typy v Slovenských podmienkach.
Keď hovoríme o korupcii, veľa ľudí v prvom momente pomyslí na korupciu vo verejnom sektore. Korupcia vo firmách je zriedkavo diskutovaná v médiách, čo však neznamená, že je to menej častá alebo menej závažná forma korupcie. Firmy sa môžu snažiť korumpovať zamestnancov iných firiem napr. za účelom získania zmluvy, alebo informácie (tzv. priemyselná špionáž), alebo priamo presadiť svoje „biele kone“ na určité pozície.
Veľa spoločností prišlo o obchodnú príležitosť kvôli uplácajúcemu konkurentovi. Tento trend je alarmujúci a začína byť oblasťou, ktorú firmy budú musieť bedlivo sledovať. Vo všeobecnosti je rozhodnutie či dať úplatok, aby som získal kontrakt alebo zaujať pevný morálny postoj s rizikom krachu pre nedostatok objednávok ťažkým rozhodnutím pre malého podnikateľa.
Korupcii sú vystavení väčšinou všetci zamestnanci s autoritou odsúhlasiť nové zmluvy alebo platby, alebo prichádzajú do styku s tretími stranami napr. pri procese obstarávania. Keďže anti-korupčná legislatíva je zameraná hlavne na predstaviteľov verejnej politiky, korumpovanie zamestnancov v súkromnej sfére ostáva menej riskantné.
Dokázať korupciu je veľmi ťažké, pretože priame papierové dôkazy zvyčajne neexistujú.
Techniky na predchádzanie zahŕňajú napr.
Screening potenciálnych zamestnancov pred nástupom do práce, využívanie verejných záznamov, interné procesy zabezpečujúce transparentnosť a oddelenie zodpovedností
Techniky na odhaľovanie korupcie zahŕňajú napr.
- pozorovanie, interview s obeťami, napr. porazení účastníci v tendroch, interview s dodávateľmi a odberateľmi, skryté kamery, skúmanie finančných a firemných dokumentov a zmlúv – porovnanie plánovaných a reálnych výstupov, analýzu počítačových databáz, interné vyšetrovanie, vyšetrovanie aktív, preverovanie životného štýlu a správania kľúčových zamestnancov.
Stopovanie korupčných kanálov by malo začať zistením, kde leží moc ovplyvniť tok peňazí, inými slovami, kto robí rozhodnutia, koho podpisy sa vyžadujú, alebo kto má moc vykladať pravidlá. Mali by sme sa zamerať na tých, ktorí prídu do styku s tretími stranami.
Každý deň prebieha medzi firmami po celom svete nespočetné množstvo transakcií. Tí čo rozhodujú musia zabezpečiť, že všetky tieto vzťahy sú pravidelne monitorované a vzťahy s tretími stranami sú sústavne spravované prostredníctvom otvorenej komunikácie a pravidelnej kontroly. Znižovanie týchto rizík je nekončiacou zodpovednosťou vyššieho manažmentu s podporou všetkých interných a externých zainteresovaných osôb.
Druhým najčastejším typom podvodu je krádež hotovosti.
Krádež hotovosti popisuje priame odcudzenie hotovosti. Príkladom môže byť predavačka, ktorá si vyberie hotovosť z pokladne. Pri krádeži hotovosti páchateľ jednoducho vezme peniaze a odkráča s nimi preč. Delíme ju ešte do dvoch kategórií, skimming a krádež. Rozdiel medzi nimi spočíva v čase, kedy je hotovosť odcudzená. Krádež je definovaná ako krádež peňazí, ktoré sa už ocitli v účtovníctve poškodenej firmy, skimming predstavuje odcudzenie peňazí predtým, ako sa objavia v účtovníctve.
Krádež hotovosti a skimming majú mnoho foriem a metódy prevencie a odhaľovania zahŕňajú veľa techník, ktorých opis by zabral viac priestoru než tento článok.
Ako príklady preventívnych metód môžu slúžiť oddelenie zodpovedností, rotácia zamestnancov, neohlásené kontroly hotovosti a fyzická ochrana hotovosti.
Detailná kontrola hotovostných účtov a zápisov je príkladom metódy na odhaľovanie krádeže hotovosti.
Oblasti analýzy môžu zahŕňať:
• Poštové potvrdenky a príjmové doklady z hotovostných pokladní,
• Účtovné zápisy a zaznamenávanie príjmov a
• Bezpečnosť hotovosti „od príjmu po uloženie v banke“
Podvodné výkazníctvo je typom podvodu, ktorý zvyčajne vykoná top manažment na úkor akcionárov. Často je to motivované mechanizmami na hodnotenie manažmentu pred vyplácaním prémií. Aj keď sú prípady podvodného výkazníctva zriedkavejšie, tieto podvody majú najväčší dopad.
Väčšina manažérov, ak nie všetci, verili a veria, že kontrolné mechanizmy, ktoré implementovali efektívne zabraňujú hospodárskej kriminalite. Avšak mnohé príklady z nedávnej minulosti, spojené s pádmi veľkých globálnych firiem, naznačujú, že zistiť hospodársku kriminalitu vôbec nie je jednoduché, a že mnohí manažéri boli slepí voči špecifickým rizikám.
Existujú rôzne spôsoby na oklamanie akcionárov, investorov ba aj audítorov za účelom skrytia alebo skreslenia skutočných výsledkov alebo finančného zdravia firmy. Podľa Howarda M. Schilita medzi najčastejšie typy účtovných mechanizmov, na spáchanie podvodu s finančnými výkazmi patria nasledovné:
1. Zaúčtovanie príjmov predčasne.
• Pri tejto metóde napríklad ide o vyskladnenie tovaru, pred tým, ako bol odsúhlasený obchod alebo vykázanie príjmov, ak existuje neistota ohľadne uskutočnenia obchodu, alebo pred dodaním služby.
2. Zaúčtovanie falošných príjmov
• Zaúčtovanie falošných príjmov je možné napríklad výmenou za aktíva, zaúčtovaním refundácií od dodávateľov ako príjmu alebo prostredníctvom klamlivých odhadov v predbežných finančných výkazoch.
3. Zvýšenie príjmov jednorazovými obchodmi
• Môže ísť napríklad o zvýšenie príjmov predajom podhodnotených aktív, odpísaním dlhu alebo opomenutím oddelenia jednorazových činností.
4. Posúvanie výdavkov do budúceho alebo predchádzajúceho obdobia
• Typickým príkladom je nesprávna aktivácia nákladov, nedostatočné odpisovanie alebo amortizácia nákladov, alebo neodpísanie aktív s nulovou hodnotou.
5. Nevykázanie všetkých záväzkov
• Ide napríklad o vykázanie príjmov pri preddavkoch za služby, ktoré majú byť poskytnuté alebo nezaúčtovanie očakávaných alebo možných výdavkov budúcich období. Ďalším príkladom je nevykázanie všetkých významných záväzkov alebo nevykázanie dlhov.
6. Posúvanie príjmov do neskoršieho obdobia
• Môže ísť napríklad o vytváranie rezerv a ich rozpúšťanie do výnosov v budúcom období.
7. Posúvanie budúcich výdavkov do súčasného obdobia
• Ide napríklad o zaúčtovanie nezáväzných transakcií do súčasného obdobia alebo účtovanie odpisov týkajúcich sa budúceho obdobia do súčasného obdobia
Slovenské firmy uvádzajú len veľmi málo takýchto prípadov v porovnaní s firmami napr. v USA.
Odhaľovanie uvedených podvodov vyžaduje znalosť účtovníctva a analýzu účtovných kníh.
Ak majú akcionári, investori, materské spoločnosti ap. pochybnosti či v ich firme nedochádza k podvodom môžu sa obrátiť na forenzných účtovníkov. Forenzní účtovníci nevykonávajú štatutárny audit finančných výkazov, ale sa špecializujú na odhaľovanie hospodárskej kriminality vo firmách. Forenzné techniky sa odlišujú od audítorských techník a sú zamerané na zber dôkazov a minimalizáciu rizika strát v dôsledku vyrušenia páchateľa. Forenzné nástroje zahŕňajú napr. špecializovanú analýzu finančných výkazov, hĺbkovú analýzu dát, vedenie interview špecifickým spôsobom a ďalšie techniky akceptovateľné súdmi. Forenzní špecialisti sa môžu do určitej miery správať ako súčasť tradičného štatutárneho auditu, aby tak neupozornili podvodníkov, ktorí by mohli zničiť dôkazy, alebo spôsobiť ešte väčšie priame škody.
V čase po Enrone a Sarbanes-Oxley si spoločnosti väčšmi uvedomujú devastujúci dopad podvodu.
Kľúčové lekcie:
• Udávajte tón zhora – obchodné kódexy, etika obmedzovania podvodu, spoločnosti potrebujú zaviesť robustnú etickú kultúru a musia si osvojiť pozíciu nulovej tolerancie.
• Prevencia je lepšia ako liečba – efektívny manažment rizika podvodu pomáha znižovať odliv prostriedkov a vylepšuje výnosy akcionárov. Investujte do kontrolných nástrojov na prevenciu rizika podvodu skôr ako bude príliš neskoro.
• Procesy na ohlasovanie podozrení – dôverné horúce linky, whistleblowing
Komplexné zhodnotenie rizika podvodu a pochybenia pomáha manažmentu pochopiť jedinečné riziká svojho biznisu, označiť medzery a slabiny v kontrolách a vyvinúť plán na využívanie správnych prostriedkov a kontrol.
Viliam Kačeriak je manažér forenzného oddelenia KPMG Slovensko
Uvedené názory sú autorove