Mnohé zo zistení podporujú naše predchádzajúce hypotézy a stanoviská o profile podvodníkov. Zistenia umocňujú najmä nasledujúci profil:
- Podvod páchajú zamestnanci, ktorí sú v organizácii dôveryhodní – 89 percent prípadov zahŕňa podvod zamestnancov na zamestnávateľovi. Vyše 50 % zamestnancov pracovalo vo firme dlhšie ako 6 rokov.
- Podvodník predstavuje často vyššie postaveného zamestnanca – dve tretiny všetkých primárnych interných páchateľov vo vyšetrovaných prípadoch boli členmi vrcholového manažmentu, boli zasvätení do veľmi dôverných informácií a boli v postavení, v ktorom dokázali zrušiť kontrolné mechanizmy alebo ich obísť.
- Podvodník pokračuje v páchaní hospodárskej kriminality, dokiaľ ho nechytia - 91 percent páchateľov spáchalo viacnásobné nepravidelné transakcie, každý tretí páchateľ vykonal podvod viac ako 50 ráz
- Podvody majú sklon pokračovať niekoľko rokov, dokiaľ nie sú páchatelia zatknutí - 67 percent skúmaných podvodov trvalo až po odhalenie od 1 až do 5 rokov.
- Podvodníkov odhalili väčšinou nahlasovači alebo previerky manažmentu (zaznamenali 46 percent), nie vnútorné kontrolné mechanizmy – prípady, pri ktorých boli interné kontroly obídené alebo zrušené, poukazuje na účinnosť a kvalitu existujúcich vnútorných kontrolných mechanizmov, by v mnohých prípadoch mali byť signálom nebezpečia, že sa nedodržiava alebo obchádza zákon.
Prieskum však zaznamenal niekoľko prekvapení. Medzi ne patrí fakt, že:
- Interní podvodníci najčastejšie pracovali vo finančnom oddelení alebo v prevádzke/v odbyte. Prekvapením je, že menej podvádzajúcich zamestnancov pracovalo v nákupnom oddelení.
- Vo väčšine prípadoch podvedená firma neoznámila podrobnosti podvodu v organizácii alebo poskytla informáciu verejnosti ohľadom hospodárskych deliktov len selektívne.
- Hospodárska kriminalita zrejme neprevláda len v niektorých podnikateľských sektoroch – skúmané prípady sa vyskytovali naprieč všetkými podnikateľskými oblasťami.
- Rozšírený názor, že hospodárska kriminalita sa vyskytuje len vo veľkých firmách zistenia prieskumu taktiež spochybňujú – v Európe v polovici prípadov predstavoval obrat spoločností, ktoré boli podvedené, menej ako 50 miliónov EURO.
- Motívom na páchanie hospodárskych deliktov – aj keď chamtivosť a príležitosť spolu zodpovedajú za 73 percent prípadov, vyvoláva obavy, že registrujeme zvyšujúci sa počet skresľovania čísel, aby sa zakryli straty alebo skreslil fakt, že sa nesplnil rozpočet alebo obchodné ciele.
Odcudzenie peňazí sa ukázalo byť najčastejším druhom podvodu. Straty, ktoré utrpeli spoločnosti sú otriasajúce: celkovú stratu 1 milióna EURO i viac na podvodníka a profil spôsobil každý druhý podvodník v Európe, takmer každý tretí páchateľ v Južnej Afrike a každý štvrtý delikvent v Indii a na Strednom východe.
Zistenia prieskumu jasne naznačujú, že firmy potrebujú zaujať strategický prístup k riadeniu rizík hospodárskej kriminality tým, že dajú do súvislosti podnikové hodnoty a výkon. Riadenie rizík hospodárskej kriminality sa musí stať súčasťou podnikovej kultúry, a ak má byť úspešná, musí sa vnímať ako pokračujúci proces. Vedenie by malo zároveň priebežne vyhodnocovať účinnosť svojej stratégie rizík a kontrolných mechanizmov najmä vo svetle trhových trendov alebo regulačného prostredia.
Efektívny prístup má podľa nás tri primárne ciele - prevenciu, odhaľovanie a reakciu. Aby sa nastavila stratégia do správneho pomeru s týmito cieľmi, rozsiahle hodnotenie rizík z hospodárskej kriminality a zneužívania verejných funkcií pomôže manažmentu pochopiť jedinečné podnikateľské riziká, zistiť medzery alebo slabiny v kontrolných mechanizmoch a vypracovať plán na zameranie správnych zdrojov a kontrolných mechanizmov.
Nakoniec stratégia prijatá manažmentom môže zahŕňať nasledujúce prvky:
- Dobre zavedený etický kodex, ktorý oboznámi zamestnancov s prijateľnými podnikateľskými normami a oddanosťou manažmentu morálnej integrite
- Vhodná hospodárska analýza /due diligence/ zamestnancov a tretích strán (napr. predajcov)
- Starostlivo naplánovaný program správ a školení na zvýšenie povedomia zamestnancov o ich povinnostiach, týkajúcich sa kontrolných mechanizmov proti hospodárskej kriminalite a zneužitiu funkcie
- Horúce linky, ktoré umožňujú zamestnancom a tretím stranám nahlásiť možný hospodársky delikt alebo zneužitie funkcie a hľadať radu, ak je nejasný správny postup
- Plány auditu a monitorovania, vychádzajúce z procesov hodnotenia rizík hospodárskej kriminality v organizácii, ktoré určujú prioritu problémov väčších rizík a uľahčujú odhalenie
- Využívanie preventívnych forenzných nástrojov ako sú moderné analytické testovanie, počítačové krížové porovnávanie a zisťovanie nenápadných väzieb
- Rozsiahly plán reakcie na hospodársky delikt, dokumentujúci reakcie na obvinenia z hospodárskej kriminality alebo zneužívania funkcie, ktorý sa oznamuje priamemu riadeniu. Tento plán by mal posúdiť interné a externé vyšetrovania, využitie interného systému disciplinárnych opatrení (ktorý by mal podrobne rozviesť presadzovanie a záznamy o zodpovednosti) a zverejňovanie hospodárskych deliktov a zneužívania funkcie, aby sa preukázala oddanosť manažmentu v boji proti podvodom, aby sa predišlo možnej negatívnej publicite a napomohlo odviesť záležitosť z pozornosti verejnosti.
Konfrontované s rastúcim množstvom rámcov a noriem určujúcich podnikateľské správanie, mnohé firmy naďalej bojujú s tým, ako zmierniť nespočitateľné riziká, ktoré kladie hospodárska kriminalita a zneužívania funkcií. Vypracovanie integrovaného programu riadenia rizík hospodárskej kriminality nielenže pomôže podporiť súlad s regulačnými nariadeniami, ale organizácii napomôže aj chrániť jej majetok, vrátane jej dobrého mena.
Jimmy Helm, Partner a vedúci forenzného oddelenia KPMG pre strednú a východnú Európu