Aká je úloha audítorov v odhaľovaní daňových deliktov? Audítori vo všeobecnosti nie sú vyšetrovatelia a nemajú rovnaké vedomosti, možnosti a nástroje ako vyšetrovatelia. Tak aká je ich úloha a ako môžu pomôcť?
Podľa Medzinárodných audítorských štandardov (ISA) 240 “Cieľom auditu finančných výkazov vykonávaného v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardami je umožniť nám vyjadriť názor či finančné výkazy sú vo všetkých aspektoch pripravené v súlade s príslušným rámcom pre finančné výkazníctvo.”
Úlohou audítorov teda nie je odhaľovanie podvodov alebo trestných činov, ale vyjadriť názor na finančné výkazy. Okrem toho, ISA 240 pripúšťa, že “existuje nevyhnutné riziko, že niektoré významné odchýlky vo finančných výkazoch nebudú odhalené aj keď je audit správne plánovaný a vykonávaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi.” Je to dôsledkom rôznych obmedzení ako napríklad používanie úsudku a rôznych testovacích procedúr a procedúr pre výber vzorky alebo preto, že audítori nemajú nástroje ako polícia na vyhodnotenia pravosti dokumentu.
Hoci podvod je široký právny concept, pre účely auditu finančných výkazov sa auditor zaujíma, či podvod zapríčiňuje významnú odchýlku vo finančných výkazoch. ISA rozoznáva dva typy úmyselných odchýlok relevantné pre audítora: odchýlka vyplývajúca z podvodného finančného výkazu a odchýlka vyplývajúca z prisvojenia si aktív.
Podvod je vo svojej podstate skrytý. Skutočne podvod môže obsahovať sofistikované a pozorne štruktúrované schémy, pripravené za účelom jeho utajenia, ako napríklad falšovanie, úmyselné nezaznamenanie transakcie alebo úmyselné skreslenia komunikované audítorovi. Pri sofistikovanejších typoch trestných činov ako napríklad carousel, ktoré zahrňujú rôzne transakcie v skupine prepojených spoločností, informácia audítora z jednej spoločnosti neumožní vidieť schému, ktorá prebieha v celej skupine.
Audítori preto “získavajú primerané (nie absolútne) uistenie, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné nepresnosti, či už v dôsledku podvodu alebo chyby.” To znamená, že audítori sa zameriavajú na finančné výkazy a môžu mať podozrenie týkajúce sa finančných výkazov, ale daňové trestné činy nemusia nevyhnutne vyústiť do manipulácie s finančnými výkazmi.
Hoci audítori môžu mať podozrenie alebo zriedkavo zistiť výskyt podvodu, audítori nerobia právne posudky, či sa podvod skutočne udial. Môžeme urobiť záver, že možnosti audítorov sú obmedzené, ale audítori môžu pomôcť pri odhalení určitých trestných činov.
Daňová kriminalita nie je kriminalitou, kde nikto netrpí, ale kde trpia všetci. Lepší výber daní znamená príležitosť na zníženie daní alebo na zvýšenie platieb na sociálny system pre občanov. Snaha minimalizovať daňovú kriminalitu však často ide proti snahe minimalizovať administratívnu záťaž. Preto dnešná otázka je ako efektívne bojovať proti daňovej kriminalite a kto to má robiť?
Podľa ISA “prevencia a odhaľovanie podvodov je primárnou zodpovednosťou, tých ktorí spravujú organizáciu a manažmentu.” Podobne je zodpovednosťou vlád dať silný dôraz na prevenciu, ktorá môže znížiť príležitosti na daňový podvod a na odstrašovanie, ktoré môže presvedčiť jednotlivcov, aby nepáchali podvody, pre pravdepodobnosť odhalenia a trestu.
Toto zahŕňa záväzok vytvárania kultúry čestnosti a etického správania, ktoré môže byť posilnené aktívnym dohľadom vlád.
Ministerstvo financií nedávno odhadlo, že vyberie okolo 72% môžného príjmu DPH. Zvyšná časť tvorí rôzne legálne a nelegálne spôsoby vyhýbania sa plateniu daní. Slovenská vláda nedávno ohlásila rôzne užitočné opatrenia na boj proti podvodom na DPH.
Aby sa udržala rovnováha medzi opatreniami na boj proti daňovej kriminalite a nákladmi na tieto opatrenia, je dôležité, aby náklady na opatrenia odrážali mieru rizika, ktoré môžu zmierniť. Náklady na opatrenia nezahŕňajú len vládne výdavky, ale aj administratívne zaťaženie všetkých čestných podnikateľov.
Opatrenia by mali byť navrhnuté na základe opatrného vyhodnotenia rizík vrátane príčin, schém podvodu a prostredia vo všeobecnosti. Po implementácii opatrení by malo nasledovať vyhodnotenie účinnosti programu na zmiernenie rizika podvodu. Dobrá medzinárodná prax pri priadení rizika podvodu naznačuje, že efektívne opatrenia by mali zahŕňať preventívne, detektívne a reakčné opatrenia.
Torgler (Torgler, 2007) tvrdí, že dôvera vo vlády a dôvera v právny system sú kľúčové faktory pri vysvetlení “daňovej morálky” v tranzitívnych a Západoeurópskych krajinách. Daňová morálka je definovaná ako presvedčenie, že ľudia by nemali podvádzať na daniach. Okrem toho, daňová morálka je nižšia v bývalých komunistických krajinách (World Values Survey). Jedným z kľúčových opatrení sa preto týka vytvorenia silného etického prostredia.
Hlavnými zdrojmi podvodov na DPH v EU, zoradené podľa Európskej komisie sú:
• Čierna (sivá) ekonomika – napríklad hotovostné transakcie, ktoré nie sú vykazované a preto unikajú DPH,
• Konkurzy – tieto zahŕňajú úmyselné konkurzy,
• Chýbajúci obchodník (Missing trader fraud) – vrátane “carousel” typu podvodu. Napríklad daňový poplatník A vyfaktúruje DPH subjektu B a subject A nikdy nezaúčtuje DPH prijatú od B. Subjekt B si potom nárokuje DPH zaplatenú subjektu A vo svojom daňovom priznaní.
• Falošné odpočty dane na vstupe – falošné faktúrovanie dane na vstupe, alebo tovary a služby kúpené na nepodnikateľské účely. Existuje veľa variánt tohto typu podvodu.
• Neplatenie dane na výstupe vrátane predaja za nižšiu než nominálnu hodnotu, resp. manipulácia z ohodnotením. Opäť existuje veľa variánt tohto typu podvodu.
• Ostatné - napríklad dvojitá platba vrátenej/refundovanej DPH alebo platba nesprávnej sumy.
Keď pochopíme povahu a rozsah problemu, ako aj riziká, môžeme navrhnúť primerané opatrenia.
Preventívne opatrenia by mali zahŕňať hodnotenie rizika podvodu, posilnenie etického prostredia na zvýšenie morálky daňových poplatníkov, rôzne procedúry na poznanie daňového poplatníka, školenia zamestnancov vo verejnej správe, rôzne kontrolné mechanizmy zapracované do celkových procesov od registrácie na daň až po proaktívnu analýzu dát, daňovú kontrolu a vymáhanie dane. Odhaľovanie má zahŕňať opatrenia na anonymné/dôverné oznamovanie criminality, auditné a monitorovacie mechanizmy, vynucovacie mechanizmy a systémy na disciplinárne a nápravné opatrenia.
Nadovšetko opatrenia by mamli zahŕňať priebežný dohľad vysokého vládneho úradníka s jasne definovanými zodpovednosťami a nezávislé funkcie na audit, inšpekciu, posudzovanie súladu a monitorovanie systému.
Nie je zodpovednosťou audítora predchádzať a odhaľovať kriminalitu. Avšak osoba s účtovnými a audítorskými schopnosťami môže pomôcť vyšetrovateľom a polícii pri pochopení špecifík podnikania a účtovných princípov. Účinný boj proti daňovým podvodom by malo začať s pochopením prostredia a zhodnotením rizík. Opatrenia by mali byť primerané k zisteným rizikám. Vyšetrovatelia podvodov, ktorí pracujú pre audítorské spoločnosti môžu pomôcť pri návrhu vhodných opatrení na riadenie rizika podvodu vrátane analýzy dát, pochopení indikátorov podvodu alebo analýzy finančných výkazov.