Od roku 2004 došlo na finančných trhoch a v regulačnom prostredí k markantným zmenám. Banky sa zmenili na globálne inštitúcie, ich trhy a produkty sú komplexnejšie, investovali oveľa viac do novovznikajúcich trhov a množstvo súkromného bohatstva sa neúmerne zvýšilo. Štrukturálne zmeny vyvolané týmto vývojom majú veľký dopad na to, ako sa banky vyrovnávajú s problematikou boja proti nezákonným finančným praktikám a zo všeobecnejšieho hľadiska, ako finančné inštitúcie čelia financovaniu terorizmu.
Legislatívne zmeny v súvislosti s Bazilejskými dohodami II, úpravy štandardov boja proti praniu špinavých peňazí na základe požiadaviek FATF (Financial Action Task Force (FATF) predstavuje medzivládny orgán, ktorého cieľom je vypracovať a presadzovať zásady na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Má 33 členov a jej sekretariát sídli pri OECD) a Wolfsbergskej skupiny a teraz i Tretia direktíva EÚ proti praniu špinavých peňazí, kladú veľký dôraz na správu a riadenie spoločnosti a zodpovednosť vrcholového manažmentu.
Výsledky prieskumu 2007, ktorý sa detailnejšie zameral na novovznikajúce trhy a ktorého sa zúčastnilo viac ako 25 % bánk v 55 štátoch, potvrdzuje trend významných investícií do zdokonaľovania systémov na uplatňovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí a do zdokonaľovania kontrolných mechanizmov. Počas posledných troch rokov sa náklady na boj proti praniu špinavých peňazí zvýšili o 58 %, čo predstavuje väčšiu čiastku než banky očakávali pri prieskume v roku 2004. V Severnej Amerike, na Strednom východe a v Afrike sa náklady zvýšili o 70 % a viac. Respondenti však očakávajú, že ich rast sa spomalí a predpovedajú priemerné zvýšenie nákladov na uplatňovanie opatrení proti nezákonným finančným praktikám o 34 % za obdobie budúcich troch rokov. V súlade s prieskumom 2004 patrí k hlavným faktorom minulého i budúceho rastu nákladov monitorovanie operácií, školenie pracovníkov a dodržiavanie predpisov.
Vrcholový manažment sa podľa prieskumu intenzívnejšie angažuje v otázkach boja proti praniu špinavých peňazí než v roku 2004, keď sa percento angažovanej účasti predstavenstiev zvýšilo o 10 % na výsledných 71 %. Tento trend jasne ukazuje, že vedenie významných bánk chápe úlohu, ktorú musí bankový sektor prevziať v celkovom úsilí proti praniu špinavých peňazí a v boji proti terorizmu a preukazuje svoj zodpovedný postoj k tejto problematike.
Celkovo naberá prístup bánk k riadeniu rizík v súvislosti s legalizáciou nezákonných financií globálnejší rozmer. Takmer 85 % medzinárodne aktívnych bánk zaviedlo globálnu stratégiu proti praniu špinavých peňazí. Väčšina bánk uviedla, že sledujú a overujú vhodný program a že v tejto súvislosti majú v rámci svojej organizácie širší rozsah funkcií. Napriek existencii špičkovej monitorovacej techniky 97 % bánk tvrdí, že pri sledovaní a zisťovaní podozrivých aktivít sú závislé od pozornosti pracovníkov a tretina bánk (34 %) tvrdí, že nie sú spokojné s účinnosťou systémov monitorujúcich ich transakcie a operácie.
S rastúcimi nákladmi a školeniami u vyše 70 % bánk sa zvýšil aj počet vytváraných správ o podozrivých operáciách. Štyridsaťdva percent bánk tvrdí, že počet vypracúvaných a predkladaných správ o podozrivých činnostiach sa výrazne zvýšil. Banky však vyjadrujú nespokojnosť so spätnou väzbou od regulačných úradov, zodpovedných za príjem a vyhodnotenie takýchto správ. Banky sa najmä chcú dozvedieť, či mali predkladané správy v skutočnosti nejaký význam pre vyšetrovacie jednotky týchto úradov.
Významným bodom v prísnejších požiadavkách na podrobnú analýzu prípadne due diligence zákazníkov sformulovaných v Tretej direktíve EÚ, ktorá sa musí v členských štátoch zaviesť do 15. decembra 2007, je dôraz na politicky exponované osoby . Z prieskumu 2007 je zrejmé, že skúmané banky vynakladajú väčšie úsilie pri zisťovaní, či politicky exponované osoby neslúžia ako kanál pre pranie špinavých peňazí. Viac ako sedem z desiatich opýtaných bánk tvrdí, že v súčasnosti vykonávajú dôslednejšiu ekonomickú analýzu pri politicky exponovaných osobách, čo znamená výrazný pokrok oproti 45 % spred troch rokov. Kým toto platí o globálnych inštitúciách, zo skúseností je zrejmé, že v prípade malých a stredných bánk sa v tejto fáze takéto postupy neuplatňujú.
Výsledky prieskumu naznačujú, že problematika boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ostáva pre finančné inštitúcie výzvou aj naďalej. Navyše sa neustále vyvíja – a podobne aj regulačné prostredia, v ktorých banky pôsobia. Kľúčovou prekážkou sa zdá byť zosúladenie s príslušnou legislatívou nielen z formálneho, ale predovšetkým z vecného hľadiska.
Dodatočný prieskum situácie v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti na Slovensku a v regióne strednej a východnej Európy ponúka podobný obraz, ako globálne zistenia.
Situácia v Slovenskej republike: banky bojujú, ale majú nedostatky v kontrole politicky exponovaných klientov
• Tuzemské banky si závažnosť boja proti praniu špinavých peňazí uvedomujú.
• Mnohé finančné ústavy posunuli tento boj do popredia svojho záujmu. Okrem toho sa o túto oblasť stále viac zaujíma i vrcholové vedenie inštitúcií.
• Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti považujú banky v Slovenskej republike za vysokú alebo strednú prioritu. Jeho význam pravdepodobne ešte vzrastie, akonáhle začne platiť zákon, ktorý implementuje Tretiu smernicu EÚ, a to predovšetkým v oblasti postupov hĺbkovej kontroly.
• I u nás banky investujú najmä do skvalitnenia systémov monitorovania, rovnako ako inde vo svete.
• Nedostatočné je zatiaľ monitorovanie politicky exponovaných osôb. Slovenské banky zatiaľ nevykonávajú ich prísnejšiu hĺbkovú kontrolu. Po začlenení Tretej Smernice EÚ do nášho právneho poriadku budú nútené tieto špecifické postupy uplatňovať.
• Pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí vychádzajú u väčšiny tuzemských bánk z hybridného prístupu. To znamená, že existujú globálne pravidlá tohto boja, ale konkrétne postupy sa stanovujú na regionálnej či národnej úrovni
-Koniec-