Register účtovných závierok

Národná rada Slovenskej republiky schválila 1. decembra 2011 novelu zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. Niektoré ustanovenia novely nadobudnú účinnosť 31. decembra 2011, kým ďalšie ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. januára 2012 a 1. januára 2013.

Jednou z významných ustanovení novely je zriadenie registra účtovných závierok. Správcom registra je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré jeho vedením poverilo svoju rozpočtovú organizáciu Datacentrum.

Do registra účtovných závierok sa budú ukladať:

• riadne, mimoriadne, priebežné, individuálne aj konsolidované účtovné závierky,
• výkazy vybraných údajov z individuálnych účtovných závierok zostavených podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva v znení prijatom Európskou úniou (§ 17a zákona o účtovníctve) a z konsolidovaných účtovných závierok (§ 22 zákona o účtovníctve),
• správy audítora,
• súhrnné účtovné závierky verejnej správy,
• účtovné závierky a výročné správy obcí a vyšších územných celkov.

Podľa existujúcich právnych predpisov riadna, mimoriadna a priebežná účtovná závierka tvorí súčasť daňového priznania. Účtovná jednotka má aj ďalšie povinnosti ohľadom predloženia a zverejnenia účtovnej závierky, ktoré vyplývajú z existujúcich právnych predpisov. Tieto povinnosti závisia od druhu účtovnej jednotky. Napríklad niektoré spoločnosti (akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditné spoločnosti alebo verejné obchodné spoločnosti) musia ukladať riadne aj mimoriadne účtovné závierky, individuálne, ako aj konsolidované do zbierky listín Obchodného registra. Spoločnosti, ktoré sú povinné mať overenú účtovnú závierku audítorom, musia súvahu a výkaz ziskov a strát spolu s názorom audítora zverejniť v Obchodnom vestníku. V prípade, že účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu a svoju individuálnu účtovnú závierku zostavuje podľa Medzinárodných štandardov pre finančného výkazníctva v znení prijatom EÚ (IFRS/EU), musí túto účtovnú závierku zverejniť na internete. Od druhu účtovnej jednotky závisí aj jej povinnosť predložiť účtovnú závierku napríklad Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Burze cenných papierov a pod.

Toto všetko zvyšuje administratívnu záťaž účtovných jednotiek a tiež nárast nákladov. V praxi sa však aj vyskytujú nedostatky pri predkladaní účtovných závierok, napríklad účtovné jednotky nedodržiavajú povinnosť predloženia alebo zverejnenia svojej účtovnej závierky. Všetky tieto nedostatky by mali byť eliminované registrom účtovných závierok.

Doručením účtovnej závierky a ďalších dokumentov (pozri vyššie), daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva sa má za to, že účtovná jednotka si splnila povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov.

Tieto ustanovenia sa použijú prvýkrát na uloženie dokumentov, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2012 a neskôr.

Zriadenie registra si vyžiadalo zmenu približne 42 predpisov týkajúcich sa 12 ministerstiev, Protimonopolného úradu a Národnej banky Slovenska.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto problematike, navštívte stránku www.kpmg.sk, sekciu Risk Consulting, kde sa môžete dozvedieť viac z oblasti účtovného poradenstva (Accounting Advisory Services) a nájsť naše kontaktné údaje.

Návrat hore

Dá sa korupcia liečiť?

Korupcia je ako choroba. Napadne zdravý organizmus spoločnosti zvyčajne bez priamej bolesti. Len málokedy by ste ju cítili priamo.

Podobne ako proti zločinu, aj proti korupcii je možné bojovať troma hlavnými smermi:

• znižovanie počtu príležitostí na korupciu, napríklad prostredníctvom legislatívy alebo kontrolných prostriedkov,
• znižovanie tlaku alebo motivácie k úplatkom, a
• odmietanie výhovoriek a odôvodnení korupčného správania len preto, že sa tak správajú ostatní.

Naplánovaných je už veľa dobrých myšlienok, najmä v oblasti legislatívy ale rovnako už existuje aj mnoho osvedčených postupov, ktoré možno nasledovať. Avšak boj proti korupcii by mal byť vyvážený vo všetkých vyššie uvedených smeroch.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto problematike, prečítajte si súvisiaci článok zverejnený na našej internetovej stránke alebo navštívte stránku www.kpmg.sk, sekciu Risk Consulting, kde sa môžete dozvedieť viac z oblastí Forenzných služieb a Interného auditu (Forensic and Internal Audit) ako aj z oblasti služieb Risk and Compliance a taktiež tam nájdete naše kontaktné údaje.

Návrat hore

Výzvy mobilných transakcií

Mobilné transakcie neprinášajú len nové obchodné príležitosti, ale aj veľa s tým spojených rizík. Na túto oblasť bol zameraný nedávny prieskum KPMG, ktorý priniesol nové zaujímavé pohľady na túto tému.

Jedným z rizík, ktoré sa vynára ako prvé v spojení s mobilnými transakciami je riziko spojené s bezpečnosťou a ochranou osobných údajov. Fakt, že bezpečnosť a ochrana osobných údajov sú dôležité pre viac ako 90% opýtaných potvrdzuje nielen spomínaný prieskum KPMG ale poukazujú na to aj dôkazy z praxe. O to väčší význam má obava o bezpečnosť smartfónov, ktorá je stále nižšia v porovnaní s obvyklou praxou bežných počítačov.

Okrem týchto rizík však existujú aj iné, o ktorých sa možno ani toľko neuvažuje – ako napríklad podnikateľské riziká, projektové, investičné alebo aj strategické riziká. Mobilné transakcie a mobilné platby sú oblasti, v ktorých chýbajú mnohé normy a súvisiaca legislatíva. Bez nich spoločnosti vytvárajú nové systémy s dôrazom na riziko, ktoré ale v konečnej fáze projektu nemusí byť to podstatné. Taktiež nie je zaručené, či klient akceptuje nový systém a preto existuje zreteľné riziko, že značné investície, ktoré boli vynaložené na budovanie systému neprinesú očakávaný finančný výsledok. V neposlednom rade zo strategického hľadiska je dôležité si uvedomiť, že ekosystémy pre mobilné transakcie a platby sa práve vytvorili a stále nie je jasné, kto bude zastávať akú funkciu v týchto systémoch v priebehu 2 - 3 rokov. Podniky, ktoré sa v budúcnosti spoliehajú na sektor mobilných telefónov sú vystavené riziku, že ich obchodný model bude trpieť kvôli podstatným zmenám, alebo úplne upadne.

Návrat hore

Priebežný audit a priebežné monitorovanie v súčasnosti

V tejto dobe rušného obchodného prostredia, firmy musia čoraz viac zvažovať úlohu, ktorú môže technológia zohrávať v riadení potenciálnych rizík, znižovania nákladov, zvyšovania výkonu a vytvárania hodnoty pre firemných podielnikov.

Asi jedna z najväčších dnešných priorít firiem je zlepšiť schopnosti vedenia podniku a znižovať tak náklady. No celkový výkon a rozvoj biznisu sú tiež veľmi podstatné aspekty v týchto neistých časoch. V tomto bode však dochádza k rozporu, keďže znižovanie nákladov môže negatívne zasiahnuť výkon a rozvoj podniku čo vyvinie tlak na kontrolné procesy a v konečnom dôsledku môže taktiež zvýšiť riziko, ktorému budú firmy vystavené.

Vedúce podniky v každej jurisdikcii čelia týmto výzvam. Priebežný audit a monitoring (CA/CM) nástroje a technológia sú neoceniteľnými pomôckami pre manažment pri plnení takýchto výziev.

Nedávny prieskum KPMG ukázal, že tie firmy, ktoré manažment svojho rizika úspešne podporili nasadením CA/CM, firemným vedením a podrobnými kontrolami, boli schopné zabezpečiť svoje potreby rozsiahlym systémom, ktorý im dovoľuje zamerať sa na základné obchodné operácie.

Kľúčové očakávania firiem, ktoré využívajú CA/CM sú:

• Odhalenie podvodu/prevencia – 68 %
• Risk manažment podniku – 50 %
• Súlad so SOX 404 – 40 %
• Súlad s firemnou politikou a postupmi – 39 %
• Súlad s nariadeniami – 29 %

CA/CM má dva špecifické zložky:

Priebežný audit (CA) je zbierkou audítorských výsledkov a ukazovateľov interného audítora alebo výstup z informačných technológií (IT) na častej prípadne priebežnej báze.

Priebežný monitoring (CM) je mechanizmus spätnej väzby, ktorým manažment zabezpečuje, že kontroly a transakcie prebiehajú podľa predpísaných pravidiel. Táto monitorovacia metóda predstavuje neoddeliteľný prvok internej štruktúry kontrol.

Návrat hore

Vzťahy self-reportingu

Otázka dôvery?
Dnešné podniky závisia od rôznych vzťahov – najmä od tých dodávateľských, distribčných, zákazníckych, licenčných a zamestnaneckých. V ktoromkoľvek z týchto vzťahov je self-reporting dôležitou súčasťou komunikácie. Podľa skúseností KPMG, aspoň 70 % self-reportingových správ je nepravdivých. Dôvody pramenia z nedorozumenia, chýb, niekedy podvodu, no v konečnom dôsledku vždy s určitým dopadom.

Medzinárodný výrobca nedávno zistil, že jeho konkurent neplatil náležité licenčné poplatky za patent, ktorý používal. Podobný prípad sa stal, keď centrála známeho maloobchodného reťazca zistila, že miestne vedenie porušilo predpisy tým, že obchodovalo so stranami blízkymi manažmentu za podmienok, ktoré boli v nesúlade s pravidlami spoločnosti. Veľká stavebná spoločnosť zalistovaná na burze zistila, že jej zahraničná pobočka nesprávne informovala o prebiehajúcich prácach, čím spôsobili značné rozdiely v účtovníctve.

Všetky uvedené príklady majú spoločný znak, vzťahy , ktoré majú znak self-reportingu sú nevyhnutne založené na dôvere. „Typický self-reportingový vzťah zahŕňa v zmluve dohodu o dôveryhodnosti, ktorá predstavuje reportovanie informácií o predaji, licencovaní, detaily prijatej hotovosti alebo evidenciu nákladov. (The Self-reporting Economy, KPMG International, 2004)“

Spoločnosti dnes fungujú na mnohých zmluvných záväzkoch a zmluvných vzťahoch. V tejto spleti vzťahov nie je možné aktívne monitorovať každý vzťah, a preto si spoločnosť často neuvedomuje s tým spojené riziko. Veľa podnikov sa zameriava na vzťahy self-reportingu ako napríklad vyplácanie poplatkov za užívanie licencie, avšak často vzťah so zamestnancami, externými výrobcami alebo dodávateľmi, skladmi, konkurenciou, distribútormi alebo predajcami zahŕňajú tiež dohody o self-reportingu, ktoré sa bližšie neskúmajú.

Takéto vzťahy môžu vygenerovať rôzne problémy v dôsledku súčasného silného právneho a regulatórneho prostredia. Istá spoločnosť doplatila na externého dopravcu, ktorého si najala a kvôli ktorému ju pokutovali a následne zažalovali, pretože spoločnosť profitovala z úplatkov, ktoré ich dopravca platil colníkom. Ďalším príkladom je majiteľ hotela, ktorý zistil, že externý hotelový manažment zamestnával rôzne strany na nekalú činnosť. Práve Slovensko neslávne zaviedlo do obchodnej terminológie slovo „tunelovanie“.

Ktoré opatrenia a obranné mechanizmy je nutné zaviesť? Jednou možnosťou je štúdium rôznych vzťahov, čo by pomohlo odhaliť skryté alebo len málo známe súvislosti, aby sme porozumeli možnému rozsahu rizika. Ďalej treba pochopiť hlavné riziká v týchto vzťahoch. Nasledujúcim krokom je zaviesť adekvátne interné kontroly, aby sa identifikovali ktorékoľvek self-reportingové vzťahy, ktoré by mohli vyvstať v budúcnosti, určiť ten najlepší spôsob ako zistiť a predísť chybám v týchto vzťahoch a nakoniec štandardizovať odozvu na vynechanie alebo možný nesúlad, prípadne podvod. Opatrenia by mohli byť nasledovné:

• Zmluvné náležitosti a podmienky: priložiť rôzne vyhlásenia a záväzky, právo vykonávať audit účtovných kníh a záznamov zákazníka či obchodného partnera a právo ukončiť vzťah so zákazníkom alebo obchodným partnerom. Priložiť mechanizmy toku informácií, aby boli k dispozícii dostatočné informácie pre vykonávanie celkového auditu v prípade, že je to potrebné;
• Nariadenia a postupy ako etické nariadenie aplikovateľné pre personál na všetkých úrovniach spoločnosti a, ak je to potrebné a vhodné, pre externé strany, ktoré konajú v mene spoločnosti;
• Vykonanie Vyhodnotenia rizika: popisujúci individuálne okolnosti v spoločnosti
• Vykonávanie nezávislých auditov self-reportingových vyhlásení a ich jednotlivé podmienky ako napr. vyhlásenia a výdavky marketingu, služobné cesty, detaily predaja, atď.;
• Príkladné chovanie vedenia: senior manažment by mal ostatných kolegov podporovať v dostatočnej miere, explicitne a viditeľne a taktiež dodržiavať nariadenia firmy;
• Ohodnotiť systém interných účtovných kontrol budúceho obchodného partnera, ktoré potvrdia, že spoločnosť vypracováva a uchováva dôsledné účtovné knihy, záznamy a účty;
• Školenia, ktoré zabezpečia efektívne odkomunikovanie nariadení, štandardov a postupov a uskutočňované pre všetkých riaditeľov, úradníkov, zamestnancov a, kde je to potrebné a vhodné, aj zákazníkov a obchodných partnerov;
• Interný a, keď je to možné, aj utajený reporting, po ktorom nasleduje nevyhnutná a primeraná odpoveď a reakcia;
• Klienti a iní obchodní partneri: vykonať dostatočné due dilligence a previerku klienta pred jeho akceptáciou;
• Ročná kontrola: spoločnosť by mala aspoň raz ročne kontrolovať svoje štandardy a postupy, obnovovať ich podľa potreby; a
• Poskytnúť zodpovedným manažérom dostatočné zdroje a právomoci.

Globalization continuously increases the need for proper management of the self-reporting relationships. The company that ignores this may fail to address some key risks to its ultimate detriment.

Návrat hore

Odhlásenie |Súkromie | Právne ustanovenie

KPMG Slovensko spol. s r.o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava

© 2011 KPMG Slovensko spol. s r.o., slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným a člen KPMG, siete nezávislých firiem pridružených ku KPMG International Cooperative, právnickej osobe registrovanej vo Švajčiarsku.
Všetky práva vyhradené.

Register of financial statements

On 1 December 2011, the Slovak National Council approved the Amendment to the Act on Accounting No 431/2002 Coll. Some provisions of the amendment will become effective on 31 December 2011 and some parts on 1 January 2012 and 1 January 2013.

One of the important provisions of the amendment is the establishment of the Register of Financial Statements. The Ministry of Finance of the Slovak republic is the register administrator and it appointed its budgetary organization Datacentrum to administer the register.

The following documents will be filed in the Register of Financial Statements:

• Ordinary, extraordinary, interim, individual as well as consolidated financial statements;
• Statements of selected information from individual financial statements prepared in accordance with the International Financial Reporting Standards as adopted by the European Union (Article 17a of the Act on Accounting) and from consolidated financial statements (Article 22 of the Act on Accounting);
• Audit reports;
• Summary financial statements of the public administration;
• Financial statements and annual reports of municipalities and higher territorial units.

As required by current legislation, individual ordinary and extraordinary financial statements form a part of the tax return. The accounting entity also has other obligations related to the submitting and publication of the financial statements resulting from the current legislation. These obligations depend on the type of the accounting entity. For example, certain companies (a joint stock company, a limited liability company, a limited partnership, or a public trading company) must file their ordinary and extraordinary financial statements, individual as well as consolidated financial statements in the Collection of Deeds of the Commercial Register. A company that is obliged to have its financial statements audited must also publish its balance sheet and income statement together with the audit report in the Commercial Bulletin. In addition, in case the accounting entity is a public interest entity and prepares its individual financial statements in accordance with the International Financial Reporting Standards as adopted by the European Union, it shall publish these financial statements on the Internet. Depending on the type of accounting entity, it may have the obligation to submit the financial statements for example to the Ministry of Finance of the Slovak Republic, the Office for Regulation of Energy Sectors, the Stock Exchange and others.

This all results in an increased administrative burden for accounting entities and an increase in costs they will incur. On the other hand, in practice there are deficiencies in the submitting of financial statements, for example, accounting entities often do not comply with the obligation to submit or publish data from their financial statements. All these deficiencies should be eliminated by the central Register of Financial Statements.

Submission of the financial statements and further documents (see above) to the Tax Authority or to the electronic submission office of the Finance Directorate means that the accounting entity complied with the obligation to file and publish its documentation.

These provisions will be used for the first time for the filing of documents related to the financial statements prepared as at 31 December 2012 and later.

The establishment of the Register required the amendment of approximately 42 regulations appertain to 12 ministries, the Anti-monopoly Authority and the National Bank of Slovakia.

If you would like to know more about this subject, please visit the Risk Consulting section of the kpmg.sk web site, where you can find more on our Accounting Advisory Services as well as our key contacts.

Back to top

Is corruption curable?

Corruption is like a disease. It attacks the healthy organism of society, mostly without direct pain. Only seldom can one feel it directly.

Similarly to fighting crime, corruption can be fought against in three principal directions:

• Decreasing the number of opportunities for corruption, for example through legislation and other control means;
• Decreasing the pressure or motivation to bribe; and
• Attacking the excuses and rationalizations of corruptive behavior based on others behaving in a similar way.

There are many good ideas in the pipeline especially in the legislative area as well as there are many good practices to follow. However, fight against corruption should be balanced in all the three aforementioned directions.

If you would like to know more on this topic, please, read the related article published on our website, or visit the Risk Consulting section of the kpmg.sk web site, where you can find more on our Forensic and Internal Audit, Risk and Compliance services as well as our key contacts.

Back to top

Mobile transactions challenges

Mobile transactions not only bring new business opportunities but also many new risks. This area has recently been addressed by KPMG surveys, which offered new interesting insights.

One of the risks that usually first comes to mind in connection with mobile transactions is the risk associated with security and privacy concerns. Not only is this fact confirmed by KPMG surveys but also evidence shows that security and privacy concerns are perceived as important for more than 90% of surveys participants. It is even more crucial to take into account that the security of smartphones is still rather lax compared to the prevailing practice for conventional PC’s.

In addition to these risks, however, there are other risks that may not be thought of out of the box – business, project, investment or even strategic risks. Mobile transactions and mobile payments are areas with largely missing standards. Without them, companies are forming new systems, entailing the risk that the direction you choose will not be the prevailing one at the time of project completion. Also, acceptance of the new systems by clients is not guaranteed and there is considerable risk that the considerable investments made in building a system will not bring about the expected financial outcome. Last but not the least, from a strategic perspective, it is of great importance that the eco-systems for mobile transactions and payments are just being created and it is still not clear who will play what role in 2-3 years from now. Enterprises counting on the mobile phone sector for their future are exposed to a risk that their intended business model will suffer from substantial changes in the future or might even completely deteriorate.

Back to top

Continuous Auditing and Continuous Monitoring today

In these days of a turbulent business environment, corporate are required to consider more and more the role that technology can play in managing potential risks, reduce costs, improve performance and create more value for the corporate’s stakeholders.

Perhaps one of the highest priorities for corporate today is to improve their governance capabilities and reduce costs. However overall performance and business development are just as critical in these uncertain times. This can create an inherent contradiction as cost cutting can affect business performance and business development can put pressure on controls and processes, altogether increasing the level of risk that corporate are exposed to.

The leading corporates in every jurisdiction are struggling against these challenges. Continuous auditing and continuous (CA/CM) tools and technology provide an invaluable approach for management to tackle these challenges.

A recent KPMG survey indicated that those corporates successfully deploying CA/CM for its enterprise risk management, corporate governance and control breakdown detection processes have been able to support their business needs with a robust system which allows businesses to focus more clearly on their underlying business operations.

Key drivers for corporates who have implemented CA/CM include:

• Fraud detection/prevention – 68 percentt
• Enterprise risk management – 50 percent
• SOX 404 compliance – 40 percent
• Compliance with policies and procedures – 39 percent
• Regulatory compliance – 29 percent

CA/CM has two specific elements:

Continuous Auditing (CA) is the collection of audit evidence and indicators by an internal auditor or information technology (IT) systems on a frequent or continuous basis.

Continuous Monitoring (CM) is a feedback mechanism used by management to ensure that controls operate as designed and transactions are processed as prescribed. This monitoring method forms an integral component of an internal control structure.

Back to top

Self-reporting relationships

A matter of trust?
Businesses today are dependent on various relationships particularly those with suppliers, distributors, customers, licensees, and employees. In many such relationships self-reporting is a key part of the communication process. According to KPMG’s experience, at least 70% of self-reported statements are incorrect. The reasons vary from misunderstanding, mistakes or occasionally fraud, but the impact is always on the bottom line.

An international manufacturer recently discovered that its competitor did not pay all the relevant license fees for using its patent. Likewise, the headquarters of a well known retail opertion discovered that local management breached legislation by doing business with parties related to management on conditions unfavorable to the company. A large SEC listed construction company identified that its foreign subsidiary incorrectly reported work in progress resulting in significant accounting adjustments.

All the above examples have one common sign, a self-reporting relationship based on trust. “A typical self-reporting relationship involves a trust-based arrangement agreed in a contract, which may involve reporting such information as sales, sales under a license, details of cash received or the disclosure of expenses. (The Self-reporting Economy, KPMG International, 2004) ”

Companies today are working together with many dependencies and contractual relationships. In this complex environment of relationships a company may not be actively monitoring many of the relationships and hence not aware of the related risks. Many companies focus on the self-reporting relationships such as payment of royalty fees however often a relationship with employees, outsourced manufacturers or suppliers, warehouse, competitors, distributors or resellers include self-reporting arrangements that are not monitored as closely.

Such relationships also raise various concerns as a result of the current strong regulatory environment. A company was fined and was subject to criminal prosecution as a result of it using an external logistic company that bribed foreign custom officials in part because the company was benefiting from the bribes paid by its contractor. In another example a hotel owner found that the outsourced hotel management employed various related parties for improper activity. In fact Slovakia brought the now infamous word “tunneling” into business terminology.

What are the measures and defense mechanisms? One possible way is to start with a study of the various relationships to highlight otherwise hidden or rarely considered relationships so as to understand the possible scope of risk. Then the objective is to understand the key risks in those relationships. The next step is to implement adequate internal control mechanisms in order to identify any self-reporting relationships that arise in the future, determine the best way to detect and deter errors in such relationships and finally standardise the response to omissions or possible non-compliance or fraud. The measures might include:

• Contractual Compliance Terms and Conditions: Include various representations and undertakings and rights to conduct audits of the books and records of the agent or business partner and rights to terminate an agent or business partner. Include information flows mechanisms so that you get sufficient information to perform a robust audit in the event it is considered necessary;
• Policies and Procedures such as an ethics policy applicable to personnel at all levels of the company and, where necessary and appropriate, outside parties acting on behalf of the company;
• Use of Risk Assessment: addressing the individual circumstances of the company;
• Conducting independent audits of self-reporting statements and its individual items such as representations and marketing expenses, customer travel, sales breakdown, etc.;
• Tone at the top: senior management to provide strong, explicit, and visible support and commitment to its corporate policy;
• Evaluate the system of internal accounting controls of a prospective business partner are designed to ensure that the company makes and keeps fair and accurate books, records, and accounts ;
• Training to ensure that its policies, standards, and procedures are effectively communicated and implemented to all directors, officers, employees, and, where necessary and appropriate, agents and business partners;
• Internal and, where possible, confidential reporting that is the followed up by undertaking necessary and appropriate action in response to such reports;
• Use of Agents and Other Business Partners: appropriate due diligence and compliance requirements before accepting the business partner;
• Annual Review: a company should review its standards and procedures no less than annually, and update as appropriate; and
• Sufficient resources and authority for responsible managers.

Globalization continuously increases the need for proper management of the self-reporting relationships. The company that ignores this may fail to address some key risks to its ultimate detriment.

Back to top

Unsubscribe |Privacy | Legal

KPMG Slovensko spol. s r.o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava

© 2011 KPMG Slovensko spol. s r.o., a Slovak limited liability company and a member firm of the KPMG network of independent member firms affiliated with KPMG International Cooperative ("KPMG International"), a Swiss entity. All rights reserved.